V tomto výnimočnom období, keď október prináša mesiac úcty k starším a rodičom, sme sa stretli v kostole, aby sme spolu oslávili lásku, starostlivosť a úprimnú vďaku, ktorou nás obklopujú naši rodičia a starí rodičia. Pri príležitosti desiateho výročia svätorečenia rodičov sv. Terézie z Lisieuxu sa deti rozhodli prejaviť svoju lásku a vďaku rodičom i starým rodičom netradičným spôsobom.
Na hodine výtvarnej výchovy a pracovného vyučovania sa malé ruky premenili na majstrovské diela - každé dieťa vlastnoručne vytvorilo krásnu ružu, symbol lásky, úcty a vďaky. Tieto ruže nielen ozdobili oltár v kostole, ale nám aj pripomenuli, že najkrajšie veci v živote vznikajú s láskou a starostlivosťou.
Inšpiráciou nám môžu byť slová svätej Terezky z Lisieuxu: “Moja malá pomôcka spočíva v tom, že som vždy radostná, vždy sa usmievam, je úplne jedno, či padám alebo víťazím. Aj keď nechápem nič z toho, čo sa deje, usmievam sa a ďakujem. “ Je to pripomenutie, že v každom okamihu môžeme nájsť dôvod na úsmev a vďačnosť, bez ohľadu na výzvy, ktoré nám život prináša.