História školy

História školy - Začiatky a formy šírenia vzdelanostnej úrovne regiónu

V 18. storočí v obci a okolí prostý ľud nevedel ani čítať, ani písať a tým pre neho boli nedostupné vtedajšie poznatky vedy, umenia a spoločenského diania. Jediným zdrojom informácií pre obyvateľov bol farár, ktorý sa im snažil priblížiť aspoň základy viery a "Písma svätého". Išlo hlavne o katolíckych farárov (rímo a grekokatolíckých), lebo vlna reformácie v týchto končinách nezapustila korene.

Miestny farár, aby si uľahčil "osvetovonáboženskú prácu", vybral si z radov veriacich najšikovnejších jedincov, ktorých naučil čítať a písať a potom s ich pomocou šíril hlavné náuky viery a Písmo sväté medzi ostatných veriacich. Práve tí "ľudoví učitelia" pomáhali šíriť gramotnosť medzi prostým ľudom. Táto výsada bohatých zemanov, farárov a pánskych zamestnancov sa stala aspoň sčasti prístupná aj obyčajným sedliakom, ich deťom a paholkom.

Počas celého 19. storočia takto prebiehala výučba v tomto kraji. Až začiatkom 20. storočia (asi v roku 1900-1902) bola zriadená v Koškovciach prvá ľudová škola so stálym učiteľom. Pravdepodobne prvým bol občan z Ľubiše Ján Kridla, ktorý mal iba základné vzdelanie. Jeho vyučovacie metódy boli drastické a prinášali veľmi chabé výsledky.

Škola bola umiestnená v drevenom domčeku, ktorý stál v obci medzi domami Jana Grundzu a Jozefa Jenčíka. Vyučovanie prebiehalo iba v zimných mesiacoch, kedy deti nemuseli pomáhať pri poľných prácach a pasení dobytka. Preto sa zaužívalo aj priliehavé označenie, že žiak vychodil toľko a toľko zím a nie tried alebo ročníkov. Povinnosťou žiakov bolo denné nosenie dvoch – troch polienok dreva na kúrenie a šlabikár s tabuľkou na písanie.

Určitý čas bola škola premiestnená do domov Kováčovcov a Bilka. Už v školskom roku 1902-1903 bola v Koškovciach postavená prvá riadne murovaná škola v ktorej sa vyučuje dodnes. Pozostávala z jednej veľkej učebne, chodby a kabinetu. Jej súčasťou je aj dvojizbový byt pre učiteľa. Ako stavebný materiál na jej výstavbu bol použitý kameň a tehla.

Prvým kvalifikovaným učiteľom tejto murovanej školy bol Gejza Nahlocký, absolvent maďarských škôl, ktorý okrem kantorovania v kostole intenzívne šíril myšlienky maďaronstva a národného odcudzovania Slovákov. V podobnom duchu pokračovala aj ďalšia učiteľka Anča Harastiová, dcéra okresného náčelníka v Humennom. Tá si však s deťmi nevedela dať rady, často sa iba bezradne rozplakala. Stávalo sa, že cez okno jej ušli žiaci, ktorých potom ľubišský farár Kalman tvrdo trestal.

Ďalšími učiteľmi boli Farkáš a Gejza Takáč rodák z Kožuchova. Ten v Koškovciach pôsobil až do roku 1919, no pre svoje maďarónské presvedčenie po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie sa presťahoval do Maďarska. Po ňom prichádza do Koškoviec Jozef Špiesz, ktorý tu pôsobil až do školského roku 1954/1955.

Do roku 1948 bola v obci len jedna školská budova a tá nemohla spĺňať podmienky pre novovytvárajúce sa stredné školy, ktoré zodpovedali potrebám nového školského systému, prijatého vládou ČSR dňa 21.04.1948. Z iniciatívy miestnych aj okresných orgánov bol do Koškoviec premiestnený drevený barakový komplex zo susedného Krásneho Brodu, ktorým rozšírili v obci školské priestory na požadovanú mieru. Bolo to iba dočasné provizórne riešenie, ktoré však trvalo až do roku 1950, kedy 04.12. začína vyučovanie v novopostavenej modernej škole.

Kapacitne už od začiatku nezodpovedala počtu žiakov a bolo zrejme, že k jej rozšíreniu časom nevyhnutne musí dôjsť. Stalo sa to až o 14 rokov, keď v roku 1974 bola dokončená prístavba za výdatnej pomoci miestneho JRD a konečne sa vytvorili podmienky pre jej normálny chod. Denný stav v r. 1981 značne vylepšila novopostavená školská telocvičňa v hodnote 1 950 000 Kčs. Jej výstavbou bola prakticky ukončená materiálna základňa školy, ktorej priestory do dnešnej doby sa podstatne nezmenili.

Prvým riaditeľom novovzniknutej Strednej školy v Koškovciach bol Michal Hrinda, ktorého 26.09.1949 vystriedal dlhoročný riaditeľ Národnej školy v Koškovciach pán Jozef Špiesz. Predošlý riaditeľ musel nastúpiť na základnú vojenskú službu. V šk. r. 1952/53 sa stáva riaditeľom školy Andrej Klubert, ktorého v šk. r. 1954/55 vystriedal Ladislav Bartalský, ktorý prišiel z Národnej školy v Brekove. V tomto roku dochádza aj k premene strednej školy na osemročnú školu. Táto zmena prebiehala v celom štáte.

Nakoľko riaditeľ J. Bartalský požiadal o preloženie do Humenného, novým riaditeľom v šk. r. 1955/56 sa stáva Andrej Tovarňák, ktorý prišiel z Osemročnej školy v Papíne. V šk. r. 1957/58 sa stáva riaditeľkou školy Ľudmila Jablonská, ktorú v nasledujúcom šk. r. 58/59 vystriedal Jozef Janošov, no jeho nástupom na základnú vojenskú službu sa stáva riaditeľom Mikuláš Semko. V šk. r. 1960/61 je novým riaditeľom menovaný Jozef Maňko, lebo predošlý riaditeľ odchádza na Národnú školu v Hankovciach.

V šk. r. 1961/62 dochádza k predĺženiu povinnej školskej dochádzky o rok a k premenovaniu škôl na Základné deväťročné školy. V šk. r. 1979/80 riaditeľom sa stáva Štefan Kráľ. Po ňom v roku 1992 do funkcie nastupuje Dušan Kertész. Od roku 1996 po rok 1999 je riaditeľkou Alžbeta Smetanová. Tú vystriedal František Bočkay. V šk. roku 2000/2001 v rámci školskej reformy sa stáva povinnou desaťročná školská dochádzka. Od 1. 9. 2020 škola pracuje pod vedením súčasnej riaditeľky Tatiany Slivkovej.

Uplatňovanie vyučovacích metód v priebehu 18. – 21. storočia

O prvých spôsoboch vyučovania hovoríme dnes zo značnou dávkou trpkého humoru. Vzhľadom k tomu, že miesto učiteľov (18. storočie) suplovali cirkevní činitelia – farári a vzdelaní laici, ťažko tu hovoriť o nejakých vedeckých a pedagogických zámeroch. Jednoduchosť, priamosť a tvrdosť boli sprievodnými znakmi vtedajšieho vyučovania. Nevieš, neposlúchaš, trest ťa neminie. Ak sa učíš a si poslušný občas dostaneš aj pochvalu. Stredná cesta nebola. Ani koškovské deti sa nevyhli týmto metódam. Ak v období 1. svetovej vojny žiaci neposlúchali učiteľku Anču Harastiovú, ľubišský farár Kalman sa s nimi nemaznal.

Postupne s príchodom kvalifikovaných učiteľov začali sa uplatňovať menej drastické metódy a výchova mládeže sa začala uberať cestou podchytávania detských záujmov (šport, výlety, divadlo a pod.). Nositeľom týchto myšlienok v Koškovciach bol dlhoročný učiteľ a riaditeľ pán Jozef Špiesz. Bol obľúbený nielen u žiakov, ale vážila si ho celá dedina. Odchoval celé generácie Koškovčanov.

Po 2. svetovej vojne postupne dochádza k rozširovaniu a stabilizovaniu učiteľského zboru, čo sa zákonite prejavuje vzrastajúcou pedagogickou a vedomostnou úrovňou tunajšej školy.

Dnes v škole pôsobí 20 učiteľov prevažne s odborným vysokoškolským vzdelaním a počet žiakov, ktorí úspešne absolvovali stredné a vysoké školy vďaka základom z koškovskej školy stále stúpa.

Čo povedať na záver tejto stručnej rekapitulácie života obce a školy v Koškovciach? Z dávnejšej minulosti (18., 19. storočie) máme iba skromné, útržkovité písomné materiály a žijúcich svedkov tejto doby dnes už niet. Môžeme si iba domýšľať, aký osud zdieľali chudobné dedinky učupené pod kopcami Beskýd v severovýchodnom cípe dnešného nášho štátu. Bieda a negramotnosť boli najcharaktickejšou črtou ľudí v okolí povodia nevyspytateľného Laborca, ktorý nielen dával potrebnú vlahu, ale často vo svojom mútnom rozliatom koryte odnášal chatrné majetky, ba aj ľudské životy. Raz bol tichý a krásny, inokedy kalný a zúrivý. Ľudia sa s ním učili žiť a pokúšali sa krotiť jeho silu.

Plynutím času postupne sa zmenil aj tento zabudnutý kraj a ľudia začali spoznávať aj lepší, bohatší a šťastnejší život. Ruka v ruke s tým kráča aj rozvoj gramotnosti a zvyšuje sa kultúra života. Z bývalých chudobných sedliakov a paholkov stávajú sa vzdelaní poľnohospodári, robotníci, ale aj vedci, umelci, zdravotníci a učitelia.

K tejto úžasnej premene významne pomohla aj dedinská škola, ktorá napriek ťažkostiam rozširovala a rozširuje i obzory poznania nielen tých minulých, ale aj terajších žiakov a pevne dúfame, že túto vedomostnú štafetu ponesie aj budúca generácia.

Súčasnosť ZŠ Koškovce

Základná škola Koškovce bola prvou vidieckou školou, ktorá spolu s tromi humenskými školami nadobudla 01.01.1998 právnu subjektivitu. Bol to v tom čase odvážny krok, ktorý so sebou priniesol veľkú zodpovednosť a mnoho nových povinností. Pomohol však vyriešiť veľký problém stabilizácie pedagogického zboru. Správny výber kvalifikovaných a zodpovedných mladých učiteľov sa ukázal ako prínos pre školu a jej výchovno – vzdelávací systém.

Dňa 01.07.2002 sa zriaďovateľom školy po Okresnom úrade v Humennom stala obec Koškovce, ktorá 01.01.2003 pričlenila k základnej škole i materskú školu. Od tohto dátumu vystupuje škola pod názvom Základná škola s materskou školou Koškovce.

V posledných rokoch došlo na tunajšej škole k značnej stabilizácii učiteľského zboru a zároveň aj k rastu odbornej a pedagogickej úrovne. Prakticky každý predmet je vyučovaný erudovanými učiteľmi, ktorí sa stále snažia zvyšovať svoju predmetovú odbornosť a pedagogický prístup nielen k žiakom, ale aj k rodičom. Dôležité je to najmä pri kontaktoch s rómskou komunitou, ktorej deti tvoria značnú časť žiactva tunajšej školy.

Súčasná riaditeľka Mgr. Tatiana Slivková vedie školu od roku 2020 a snaží sa v terajších nie veľmi utešených ekonomických podmienkach vytvárať priaznivé prostredie nielen pre učiteľov, ale najmä pre žiakov. Modernizácia vyučovacieho procesu je pre ňu najvyššou prioritou, od ktorej si právom sľubuje aj kvalitnejšie učebné výsledky. Nápomocný je jej v tom pedagogický zbor.

Prevažná väčšina žiakov ZŠ Koškovce úspešne absolvuje prijímacie skúšky na SŠ a SOU, ktoré v hojnom počte navštevuje nielen v rámci okresu, ale aj kraja. Mnohí ukončili vysokoškolské vzdelanie a úspešné pracujú v rôznych odvetviach hospodárstva, vedy, umenia, zdravotníctva, alebo aj samotného školstva.

Sprístupnením širokospektrálnych informácií modernou elektronickou formou (internet) stúpne nielen záujem, ale aj kvalita poznania u našich učiteľov a žiakov. To nie je len naše prianie, ale súčasnosť a blízka realita.