História školy

• • • Domov
    • /
    • Škola
    • /
    • O škole
    • /
    • História školy

  • • História školy

    • História školy - Začiatky a formy šírenia vzdelanostnej úrovne regiónu

      V 18. storočí v obci a okolí prostý ľud nevedel ani čítať, ani písať a tým pre neho boli nedostupné vtedajšie poznatky vedy, umenia a spoločenského diania. Jediným zdrojom informácií pre obyvateľov bol farár, ktorý sa im snažil priblížiť aspoň základy viery a "Písma svätého". Išlo hlavne o katolíckych farárov (rímo a grekokatolíckých), lebo vlna reformácie v týchto končinách nezapustila korene.

      Miestny farár, aby si uľahčil "osvetovonáboženskú prácu", vybral si z radov veriacich najšikovnejších jedincov, ktorých naučil čítať a písať a potom s ich pomocou šíril hlavné náuky viery a Písmo sväté medzi ostatných veriacich. Práve tí "ľudoví učitelia" pomáhali šíriť gramotnosť medzi prostým ľudom. Táto výsada bohatých zemanov, farárov a pánskych zamestnancov sa stala aspoň sčasti prístupná aj obyčajným sedliakom, ich deťom a paholkom.

      Počas celého 19. storočia takto prebiehala výučba v tomto kraji. Až začiatkom 20. storočia (asi v roku 1900-1902) bola zriadená v Koškovciach prvá ľudová škola so stálym učiteľom. Pravdepodobne prvým bol občan z Ľubiše Ján Kridla, ktorý mal iba základné vzdelanie. Jeho vyučovacie metódy boli drastické a prinášali veľmi chabé výsledky.

      Škola bola umiestnená v drevenom domčeku, ktorý stál v obci medzi domami Jana Grundzu a Jozefa Jenčíka. Vyučovanie prebiehalo iba v zimných mesiacoch, kedy deti nemuseli pomáhať pri poľných prácach a pasení dobytka. Preto sa zaužívalo aj priliehavé označenie, že žiak vychodil toľko a toľko zím a nie tried alebo ročníkov. Povinnosťou žiakov bolo denné nosenie dvoch – troch polienok dreva na kúrenie a šlabikár s tabuľkou na písanie.

      Určitý čas bola škola premiestnená do domov Kováčovcov a Bilka. Už v školskom roku 1902-1903 bola v Koškovciach postavená prvá riadne murovaná škola v ktorej sa vyučuje dodnes. Pozostávala z jednej veľkej učebne, chodby a kabinetu. Jej súčasťou je aj dvojizbový byt pre učiteľa. Ako stavebný materiál na jej výstavbu bol použitý kameň a tehla.

      Prvým kvalifikovaným učiteľom tejto murovanej školy bol Gejza Nahlocký, absolvent maďarských škôl, ktorý okrem kantorovania v kostole intenzívne šíril myšlienky maďaronstva a národného odcudzovania Slovákov. V podobnom duchu pokračovala aj ďalšia učiteľka Anča Harastiová, dcéra okresného náčelníka v Humennom. Tá si však s deťmi nevedela dať rady, často sa iba bezradne rozplakala. Stávalo sa, že cez okno jej ušli žiaci, ktorých potom ľubišský farár Kalman tvrdo trestal.

      Ďalšími učiteľmi boli Farkáš a Gejza Takáč rodák z Kožuchova. Ten v Koškovciach pôsobil až do roku 1919, no pre svoje maďarónské presvedčenie po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie sa presťahoval do Maďarska. Po ňom prichádza do Koškoviec Jozef Špiesz, ktorý tu pôsobil až do školského roku 1954/1955.

      Do roku 1948 bola v obci len jedna školská budova a tá nemohla spĺňať podmienky pre novovytvárajúce sa stredné školy, ktoré zodpovedali potrebám nového školského systému, prijatého vládou ČSR dňa 21.04.1948. Z iniciatívy miestnych aj okresných orgánov bol do Koškoviec premiestnený drevený barakový komplex zo susedného Krásneho Brodu, ktorým rozšírili v obci školské priestory na požadovanú mieru. Bolo to iba dočasné provizórne riešenie, ktoré však trvalo až do roku 1950, kedy 04.12. začína vyučovanie v novopostavenej modernej škole.

      Kapacitne už od začiatku nezodpovedala počtu žiakov a bolo zrejme, že k jej rozšíreniu časom nevyhnutne musí dôjsť. Stalo sa to až o 14 rokov, keď v roku 1974 bola dokončená prístavba za výdatnej pomoci miestneho JRD a konečne sa vytvorili podmienky pre jej normálny chod. Denný stav v r. 1981 značne vylepšila novopostavená školská telocvičňa v hodnote 1 950 000 Kčs. Jej výstavbou bola prakticky ukončená materiálna základňa školy, ktorej priestory do dnešnej doby sa podstatne nezmenili.

      Prvým riaditeľom novovzniknutej Strednej školy v Koškovciach bol Michal Hrinda, ktorého 26.09.1949 vystriedal dlhoročný riaditeľ Národnej školy v Koškovciach pán Jozef Špiesz. Predošlý riaditeľ musel nastúpiť na základnú vojenskú službu. V šk. r. 1952/53 sa stáva riaditeľom školy Andrej Klubert, ktorého v šk. r. 1954/55 vystriedal Ladislav Bartalský, ktorý prišiel z Národnej školy v Brekove. V tomto roku dochádza aj k premene strednej školy na osemročnú školu. Táto zmena prebiehala v celom štáte.

      Nakoľko riaditeľ J. Bartalský požiadal o preloženie do Humenného, novým riaditeľom v šk. r. 1955/56 sa stáva Andrej Tovarňák, ktorý prišiel z Osemročnej školy v Papíne. V šk. r. 1957/58 sa stáva riaditeľkou školy Ľudmila Jablonská, ktorú v nasledujúcom šk. r. 58/59 vystriedal Jozef Janošov, no jeho nástupom na základnú vojenskú službu sa stáva riaditeľom Mikuláš Semko. V šk. r. 1960/61 je novým riaditeľom menovaný Jozef Maňko, lebo predošlý riaditeľ odchádza na Národnú školu v Hankovciach.

      V šk. r. 1961/62 dochádza k predĺženiu povinnej školskej dochádzky o rok a k premenovaniu škôl na Základné deväťročné školy. V šk. r. 1979/80 riaditeľom sa stáva Štefan Kráľ. Po ňom v roku 1992 do funkcie nastupuje Dušan Kertész. Od roku 1996 po rok 1999 je riaditeľkou Alžbeta Smetanová. Tú vystriedal František Bočkay. V šk. roku 2000/2001 v rámci školskej reformy sa stáva povinnou desaťročná školská dochádzka. Od 1. 9. 2020 škola pracuje pod vedením súčasnej riaditeľky Tatiany Slivkovej.

      Uplatňovanie vyučovacích metód v priebehu 18. – 21. storočia

      O prvých spôsoboch vyučovania hovoríme dnes zo značnou dávkou trpkého humoru. Vzhľadom k tomu, že miesto učiteľov (18. storočie) suplovali cirkevní činitelia – farári a vzdelaní laici, ťažko tu hovoriť o nejakých vedeckých a pedagogických zámeroch. Jednoduchosť, priamosť a tvrdosť boli sprievodnými znakmi vtedajšieho vyučovania. Nevieš, neposlúchaš, trest ťa neminie. Ak sa učíš a si poslušný občas dostaneš aj pochvalu. Stredná cesta nebola. Ani koškovské deti sa nevyhli týmto metódam. Ak v období 1. svetovej vojny žiaci neposlúchali učiteľku Anču Harastiovú, ľubišský farár Kalman sa s nimi nemaznal.

      Postupne s príchodom kvalifikovaných učiteľov začali sa uplatňovať menej drastické metódy a výchova mládeže sa začala uberať cestou podchytávania detských záujmov (šport, výlety, divadlo a pod.). Nositeľom týchto myšlienok v Koškovciach bol dlhoročný učiteľ a riaditeľ pán Jozef Špiesz. Bol obľúbený nielen u žiakov, ale vážila si ho celá dedina. Odchoval celé generácie Koškovčanov.

      Po 2. svetovej vojne postupne dochádza k rozširovaniu a stabilizovaniu učiteľského zboru, čo sa zákonite prejavuje vzrastajúcou pedagogickou a vedomostnou úrovňou tunajšej školy.

      Dnes v škole pôsobí 20 učiteľov prevažne s odborným vysokoškolským vzdelaním a počet žiakov, ktorí úspešne absolvovali stredné a vysoké školy vďaka základom z koškovskej školy stále stúpa.

      Čo povedať na záver tejto stručnej rekapitulácie života obce a školy v Koškovciach? Z dávnejšej minulosti (18., 19. storočie) máme iba skromné, útržkovité písomné materiály a žijúcich svedkov tejto doby dnes už niet. Môžeme si iba domýšľať, aký osud zdieľali chudobné dedinky učupené pod kopcami Beskýd v severovýchodnom cípe dnešného nášho štátu. Bieda a negramotnosť boli najcharaktickejšou črtou ľudí v okolí povodia nevyspytateľného Laborca, ktorý nielen dával potrebnú vlahu, ale často vo svojom mútnom rozliatom koryte odnášal chatrné majetky, ba aj ľudské životy. Raz bol tichý a krásny, inokedy kalný a zúrivý. Ľudia sa s ním učili žiť a pokúšali sa krotiť jeho silu.

      Plynutím času postupne sa zmenil aj tento zabudnutý kraj a ľudia začali spoznávať aj lepší, bohatší a šťastnejší život. Ruka v ruke s tým kráča aj rozvoj gramotnosti a zvyšuje sa kultúra života. Z bývalých chudobných sedliakov a paholkov stávajú sa vzdelaní poľnohospodári, robotníci, ale aj vedci, umelci, zdravotníci a učitelia.

      K tejto úžasnej premene významne pomohla aj dedinská škola, ktorá napriek ťažkostiam rozširovala a rozširuje i obzory poznania nielen tých minulých, ale aj terajších žiakov a pevne dúfame, že túto vedomostnú štafetu ponesie aj budúca generácia.

      Súčasnosť ZŠ Koškovce

      Základná škola Koškovce bola prvou vidieckou školou, ktorá spolu s tromi humenskými školami nadobudla 01.01.1998 právnu subjektivitu. Bol to v tom čase odvážny krok, ktorý so sebou priniesol veľkú zodpovednosť a mnoho nových povinností. Pomohol však vyriešiť veľký problém stabilizácie pedagogického zboru. Správny výber kvalifikovaných a zodpovedných mladých učiteľov sa ukázal ako prínos pre školu a jej výchovno – vzdelávací systém.

      Dňa 01.07.2002 sa zriaďovateľom školy po Okresnom úrade v Humennom stala obec Koškovce, ktorá 01.01.2003 pričlenila k základnej škole i materskú školu. Od tohto dátumu vystupuje škola pod názvom Základná škola s materskou školou Koškovce.

      V posledných rokoch došlo na tunajšej škole k značnej stabilizácii učiteľského zboru a zároveň aj k rastu odbornej a pedagogickej úrovne. Prakticky každý predmet je vyučovaný erudovanými učiteľmi, ktorí sa stále snažia zvyšovať svoju predmetovú odbornosť a pedagogický prístup nielen k žiakom, ale aj k rodičom. Dôležité je to najmä pri kontaktoch s rómskou komunitou, ktorej deti tvoria značnú časť žiactva tunajšej školy.

      Prevažná väčšina žiakov ZŠ Koškovce úspešne absolvuje prijímacie skúšky na SŠ a SOU, ktoré v hojnom počte navštevuje nielen v rámci okresu, ale aj kraja. Mnohí ukončili vysokoškolské vzdelanie a úspešné pracujú v rôznych odvetviach hospodárstva, vedy, umenia, zdravotníctva, alebo aj samotného školstva.

      Sprístupnením širokospektrálnych informácií modernou elektronickou formou (internet) stúpne nielen záujem, ale aj kvalita poznania u našich učiteľov a žiakov. To nie je len naše prianie, ale súčasnosť a blízka realita.